Mojžiš ll.

Dátum:
11. marec 2009
Series:
Rečník:
Length:
26:46:00
Sermon Notes:

Piesne z KS: 406, 408                                        Pôrodné babice, narodenie Mojžiša                              Daniel Jurčo 11.3.2009

Čítanie: 2M 1.15-22                                             2M 2.1-10                                                                              Mojžiš ll.

 

Úvod: Narodenie osloboditeľa

Narodenie Mojžiša bolo pre Izrael najdôležitejšou udalosťou, aj keď mnohí ju nerozpoznali, keď sa stala.

Mojžiš mal 80 rokov pri exode, 2M 7.7 v roku 1445 pr.n.l, tzn. dátum jeho narodenia bolo v r. 1525 pr.n.l.

Mojžiš nebol prvým dieťaťom v rodine, bola tu staršia sestra Miriam, V4, bol tu Aron, ktorý bol o tri roky starší, 2M 7.7.

Matka Jochebeď, žena z Léviho pokolena, 2M 6.20, 4M 25.69.

Napriek faraonovmu dekretu o záhube každého narodeného chlapca, 2M 1.22, Mojžišova matka ho kryla 3 mesiace,

Pokým sa tlak zvonku stal tak neudržateľným, že syna už nemohla skrývať, V3. Podľa V2 chlapec bol krásny, Sk 7.20, bol krásny Bohu. Matka videla, že chlapec je krásny. Viera Mojžišovych rodičov je ocenená ich zaradením do galérie hrdinov viery, Žid 11.23. Rodičia sa nebáli rozkazu kráľovho. Skryté miesto pri rieke Níl, v ktorej mal byť pôvodne usmrtený, bol nakoniec miestom záchrany. Matka Jochebeď pripravila „loďku záchrany“ V3. To slovo košík, je toho istého hebrejského základu ako v 1M 6+7, keď bol Noachov koráb postavený pred potopou. Snáď ten košík bol upletený z papyrusového materiálu, posilnený glejom, smolou, V3.

- Jeho sestra Miriam si vzala na starosť plávajúci košík s dieťaťom, keď matka odišla, V4. Bola to vypätá situácia, plná dramatičnosti. Stresová situácia, ktorá bolu vložená od matky do Božích rúk.Tzn. Pán pripravil všetko, On mal všetko vo svojej réžii, aj keď z ľudského hľadiska sa tak nezdalo. Raz Jozef povedal bratom, 1M 50.20: vy ste zamýšľali zlé, ale Boh to obrátil na dobré!

Pri Mojžišovej matke zastala Božia myšlienka: jedine faraonova dcéra môže zachrániť môjho syna! Faraonova dcéra sa chodila kúpať na isté miesto, s ktorým počítala Jochebeď s dcérou Miriam. Ľudsky povedané, išlo o bláznovstvo, ale viera to je vabank, viera nastupuje tam, kde niet už východiska!

V6: Keď dcéra faraona uvidela  košík,otvorila ho a videla krásne plačúce dieťa v ňom, zľutovala sa nad ním.

Miriam naaranžovala situáciu. Zrazu sa odvážne zjavuje na scéne, zápasí o svojho brata! Miriam vie, že treba zaopatriť dieťa dojkou, matkou. Miriam je iniciatívna, nebojí sa egypťanov.prichádza s nápadom do vzniknutej situácie. Tak sa dieťa dostáva na dvor, jeho život je zachránený. Dieťa dostalo meno Mojžiš, lebo som ho vytiahla z vody, povedala dcéra faraona, V10. Bolo to egyptské/ židovské meno? Niektorí vykladači hovoria, že je to hebrejské meno, ktoré dostal od Jochebeď, svojej matky.

 

A: Božia rodina, Amram a Jochebeď

Amram – Boží muž, Jochebeď – Hospodin je sláva. Jochebeď bola blízka príbuzná Amrama. Neskôr sa takého manželstvá nedovoľovali, ale tu na začiatku to bolo ešte prípustné. Toto manželstvo bolo šťastní, pre dejiny Izraela veľmi dôležité! Lebo Boh obdaril toto manželstvo deťmi, ktoré boli výrazné osobnosťi! Hoci obaja rodičia žili v nie najlepšom čase obdobia Božieho ľudu.

- Chlapec v židovskej rodine znamenal veľké požehnanie. V starých časoch to bolo tak, že dievča bolo menej vítané. Príchodom Pána Ježiša sa to zmenilo, kresťanstvo dalo slobodu a rovnsoť medzi muža a ženu, aj keď platí Boží poriadok pre rodinu a vzťahy z Písma.  Ale teraz pri narodeni Mojžiša nebola radosť, lepšie by bolo, keby to bolo dievča, lebo to malo nárok na život, chlapec mal byť utratený v Níle. Za činom matka a dcéry určite stál aj otec Amram. Lebo ich manželstvo bolo jedným telom. Jochebeď by nebola krásna žena bez svojho muža Amrama. Lebo manželia si vzájomne slúžia k peknému vývoju manželstva a vzťahu, ktoré je potom požehnaním pre ich deti a následne pre cirkev a spoločnosť. A toto je príklad aj pre naše manželstvá dnes v cirkvi!

- Nielen čakať na Boží zázrak, ale niečo aj vykonať pre to! Iste to bola náročné kryť tri mesiace malé dieťa, ktoré plače, matka ho musí tíšiť, aby ho nikto nepočul. To ukrývanie skončilo po troch mesiachoch. Snáď boli naokolo aj špehovia, aj zlá susedia, ktorí mohli mať radosť z utrpenia druhého, len aby mali sami z toho svoj prospech.

Naozajstná láska je vynachádzavá, nájde východisko. No bez Božej pomoci by nebolo možné zachrániť chlapca.

Museli aj konať, nielen čakať na Božie jednanie.

- Pán Boh je spojený s matkou, je úžasné mať spojenie s Bohom! To je aj aplikácia pre nás: máme Božieho spojenca?

Mojžišova matka zachraňuje svoje deiťa tak, že urobí plávajúci košík, smolou, glejom z papyrusu. Mojžišova matka posiela stráž s plávajúcim košíkom, v ktorom je ukrytý chlapec. Kto je tou strážou? Miriam, Mojžišova sestra.

Táto sestra je odvážna, nápaditá. Chlapec sa zobudí a začne v pravý okamih plakať. Záchrana bola na dosah, lebo tu bola faraonova dcéra. Keďže faraon vydal rozkaz zahubiť, jedine faraon môže zachrániť, to bolo logika viery záchrany!

Plávajúci košík nedoplával náhodne ku faraonovej dcére. Hospodin vzbudil ľútosť nad nájdeným chlapcom, lebo bol krásny. A vtedy sa zjavuje na scéne malé dievča Miriam, Mojžišova sestra so zvláštnou ponukou pre faraonovu dcéru!

- Zvláštnym spôsobom Miriam navrhuje, vybavuje dojku pre chlapca, a síce vlastnú matku! Mojžišova matka Jochebeď je šťastná, má späť svoje dieťa, ale len do času. Zatiaľ ho kŕmi materským mleikom, ale aj svojim duchom aj svojou vierou. Táto matka má svoje dieťa len na krátko.  Aj my rodičia máme svoje deti akosi kratšie a kratšie, lebo okrem matky a otca, rýchlo vplýva na naše deti aj svet. No začiatočná výchová detí patrí hlavne matkám! Povinnosť matky: je udržať dieťa pri živote, je naučiť ho chodiť a rozprávať, je oboznámiť ho s Božími pravdami! Mojžiš mal vedieť, kto je, kam patrí! Po čase Mojžiš bol vzatý na faraonov dvor.  Mojžišova matka ho musela pustiť. Aké bolo to lúčenie? Ťažko vypovedať slovami. No chlapec sa nestratil za tých 40 rokov a to vďaka Božiemu vyvoleniu, ale predovšetkým viere rodičov!

Dnešná škola, zamestnanie, vlastná rodina vezme naše deti. Toto musíme my rodičia akceptovať. Ale pokiaľ je možný čas na formovanie viery dieťaťa, využime to! Je čas aj sa rozlúčiť a prepustiť deti pre ich vlastný zápas v živote.

Hodnota našej výchovy a Božia milosť sa ukáže nie pri malých deťoch, ale až vyrastú a budú musieť plniť poslanie života.

- Faraon urobil niečo strašné, čo nemá obdoby v ľudských dejinách, že vydal dekrét, každý narodený židovský chlapec má byť zahubený v rieke Níl. Teraz, keď nad tým uvažujeme, usmievame sa nad tým, ale keby sme žili v tej dobe, tak by na nás padla hrôza, pretože nie je nič strašnejšie, ako keď dieťa, ktoré milujem, mi ho vezmú a hodia do rieky.

Keby bola atomová vojna, my starší, dospelí by sme zomreli, snáď by sme to uniesli, ale predstavte si, že všetko bude v ruinách, ostanú deti zasypané, zomrú od hladu, od zranení. Je to niečo hrozné, nepredstaviteľné trápenie rodičov.

Predstavte si teda, čo asi mohli prežívať židovskí rodičia, keď im zobral deti po tomto faraonovom príkaze.

- Mali sme svojho času výklady o Abrahámovi, bolo mu od Hospodina dané zasľúbenie. No vyšla do boja druhá mocnosť, záporná – satan, ktorý sa snaží zničiť Abrahámovské proroctvo. Nepriateľovi išlo o to, aby zahubením každého židovského chlapca sa zničila budúcnosť Božieho ľudu, tzn. aby prestal existovať Boží ľud.

- V 2M 2 na Božiu scénu vstupuje Mojžiš a jeho narodenie, do takéhoto hrozného obdobia.

Nejaký muž, 2M 2.1 – 2M 6.20 Amram a žena Jochebeď. Z biblického slovníka zistíme, že Amram znamená Boží muž,

Jochebeď znamená, Boh je slávny. Sú to zaujímavé mená. Čo si myslíte, prečo ich rodičia im vtedy dali takého mená?

Narodí sa dievča a dajú mu meno: Boh je slávny, tzn. my zvíťazíme. Dnes by to na matiek neprešlo. Ale vtedy to malo hlboký zmysel: Boh je slávny. Čiže tí rodičia už menami chceli deti poznačiť a povedať: my máme budúcnosť, my zvíťazíme, lebo nad nami je Boh!

- Mojžiš mal starých rodičov, ktorí dali mená víťazstva Božieho ľudu jeho rodičom. Tzn. už Mojžišovi starí rodičia boli výrazné osobnosti. Tzn. Mojžiš pochádzal z výborného Božieho rodu. Tento Boží rod nepodliehal svetu – Egyptu.

Pretože bežný človek podlieha davu ľudí, stáda, tomu čo letí, tomu čo je vo zvyku.  Ale potom existuje aj Boží človek, ten podlieha Božej náuke, riadi Božou vôľou a je oddelený a má iná zákonitosti života.

 

B: Hebrejské pôrodné babice, V15-17

- Otázka vzniká: koľko bolo asi židov vtedy? Podľa 2M 12.37 keď odchádzali pri exode bolo ich 600 tisíc mužov, deti sa nepočítali. Ak každá rodina mala 5 detí, tzn. mohlo ich byť spolu aj 3 milióny po 400 rokoch, na začiatku ich bolo 70.

- Podľa V20 Boh im urobil dobre, ľud sa množil a mocnel veľmi. Zdá sa, akoby boli len dve na židovský národ. Tieto dve mohli byť akoby vrchné pôrodné sestry, ale určite ich bolo viac, 2M 1.15 hebrejské baby, z nich dve. Báli sa Boha, darilo sa im. Volali sa Šifra a Pua, mali zabiť každého hebrejského narodeného chlapca.

Potom ich faraon vyšetroval a vyčítal im: prečo sto to neurobili, prečo ste neposlúchli?

Co povie faraon o pôrodných babách po ich vyšetrovaní? Vyviesť, obesiť? To by bolo logické.

- Ako sa chovali tieto babice pred faraonom?  A oni povedali, V11: hebrejky nie sú ako egyptské ženy, sú silné a dravé, prv ako prídeme, ženy porodia. Tzn. babice klamali. Hlboko sa klaňali pred faraonom, nedívali sa do očí faraonovi, počúvali čo hovorí. Ide o to, že ženy oklamali egyptského kráľa, Boh s tým súhlasi, Pán im dobre urobil.

- Baby sa mali  čo báť, veď oklamali egyptského panovníka. Ako je možné, že faraon zbadal, že hebrejskí chlapci žijú, že sa nekoná podľa jeho rozkazu, že ženy nehádžu narodené deti do Nílu? Egyptský panovník nemohol byť tak naivný, žeby im uveril. Ako je možné, že chlapci neboli hodení do Nílu? Duch Boží ich chránil. Keď Boh chce chrániť svojich, tak aj myšlienky nepriateľa zablokuje a on to nechápe.  Ako sa má chovať veriaci človek? Tzn. nemá provokovať, keď sú vypäté situácie, má vypočuť aj strašný rozkaz ale nereagovať na neho hneď, pretože, čo by sme z toho mali, nikoho by sme nemohli zachrániť. Keby baby odporovali faraonovi, bol by ich zničil. Naoko mohli byť poslušné, takže faran mohol mať dojem, že ho budú poslúchať. Určite keď odchádzali od faraona neboli radostné, skôr boli skľúčené. Pokiaľ poznáme seba a človeka, tieto dve pôrodné baby sa dostali do veľkého trápenia.  Báli sa o svoj život. Každý človek sa bojí o seba, každý človek nie je hneď hrdina. Hrdinovia len tak ľahko nevznikajú. Tzn. musel prejsť určitý proces pri týchto ženách. Predstavujem si ich, ako sa doma modlia a plačú, zápasia: čo máme robiť? To ich stálo veľa síl. Nepoznáme taký prípad človeka, ktorý ľahko zvíťazí, keď príde problém. Duchovná úroveň aj víťazstvo nad strachom sa musí vybojovať veľkým zápasom a po tom zápase sme naplnení Duchom Božím tak, že sa už nebojíme. Ale nejde to bez toho.

- Môj otec mi hovoril, že za Stalinskej éry padol na ľudí strach, aj na veriacich. Aj zhromaždenie sa bálo. Ľudia mali obavy ísť do kostola. Keď prišla otázka, ako budem žiť, bez Pána Boha? To bol strašný pocit a prežívanie, lebo bez Boha naozaj nemôžene žiť. Cirkev vtedy si čítala rôzne biblické príbehy, aj tento príbeh z 2M 1, ktoré posilňovali s tým, že utrpenie je pre cirkev bežné, že Pán Boh častokrát dopúšťa utrpenie práve preto, aby vznikli veľké hodnoty.

- Biblia pod čiarou hovorí, že tieto pôrodné baby sa určite museli modliť a tak dospieť k víťazstvu. Hoci prežili veľké trápenie, veľký zápas, nakoniec zvíťazili, lebo je napísané, že sa báli Boha a neurobili tak, ako im hovoril faraon, kež nechali chlapcov žit, V17. Boh im za to urobil dobre. Nevyčíta im, prečo ste oklamali faraona, veď to ste nemali, veď je zakázané klamať. Lenže faraon ich chcel zničiť, vyslovene bojoval proti Bohu. V takomto prípade, za takejto výnimky, je dovolené klamať. Často sa rieši v rôznych kruhoch, čo je ešte dovolené a čo nie. Ale keď ide o život, vtedy je to iné.

- Boh im urobil dobre, dal im domy. Ako si to predstavujeme prakticky? Žeby sa ráno zobudili a vzadu na záhrade by stál novopostavený dom? Tak asi nie. Ale mohlo na Boží rozkaz byť uložené niekomu darovať dom týmto babiciam.

Boh vložil do konkrétneho srdca myšlienku darovať vlastný dom. Pán poslal konkrétnych ľudí, aby dali, odmenili.

Treba pomáhať ľuďom, z cirkvi. Na to žijeme, aby sme jedni druhým pomáhali a berieme to tak, že to Boh urobil!

- Okrem toho je myšlienka: Sám Boh nám urobil príbytky v nebesiach za naše skutky na zemi, za našu vieru v Neho.

V nebesiach máme od Pána Ježiša Krista pripravené miesto!

 

C: Príklady na klamstvo v Biblii

- 1Král 22.20-22 Pán povie: Kto oklame Achaba? To bol trest na zlého kráľa. Pán súhlasil a to bol spôsob trestu.

- 2Král 6.18 Elizeus a sýrske vojsko. O čo išlo? Bezbožné sýrske vojsko išlo zabiť proroka, on sa modlí za obranu k Bohu, V18. Poraz Pane, tento národ slepotou. V čom spočívala tá slepota? V tom, že videli všetky veci naopak.

Sýrske vojsko príde a pýta sa: je tu taký človek? Nie. Ja vám ho ukážem, tak povie slávny Boží prorok.

Tak príde Elizeus ku generálovi a povie, V9: to nie je tá cesta a mesto. Poďte za mnou, zavediem vás k mužovi, ktorého hľadáte. V20: zaviedol ich do hlavného mesta, Pán otvoril ich oči na jeho modlitbu. Elizeus sa modlil k Bohu, aby ich Boh oklamal. Pán vypočul túto modlitbu a zaslepil im oči. To bol spôsob Božieho trestu a doviedol ich do stredu nepriateľa.

- Je otázka, čo nazývať klamstvom? Keď zachraňujem život, mám právo to nazývať klamstvom? Sú situácie, kedy môže kresťan klamať? My si pod pojmom klamstvo myslíme, cítime niečo negatívne, čo škodí nevinnému, blížnemu, čo škodí Božej veci. Predstavme si spôsob záchrany, ktorá zachrqaňuje blížneho, Božiu vec. A ten spôsob záchrany spočíva v tom, že informáciu ktorú dávam,  tak ju sprostredkujem tak, aby zvíťazila Božia vec, aby sa zachránil blížny. A to už by som nenazýval klamstvom. Toto je ale výnimka, pri tom však treba byť opatrný.

- Keď prišli nemeckí vojaci za 2. svetovej vojny a opýtali, či ukrývame žida, tak to bolo v Dovalove, celá dedina ho chránila, nemci robili prehliadky, nikto z celej dediny sa nenašiel ako zradca, všetci povedali: nie, žiadneho žida sme tu nevideli! Toto bol spôsob záchrany života. Za vojny bola hrozná ideológia zničiť židov. Mnoho židov bolo naložených do nákladných vozňov ako dobytok a boli odvážaní do koncentrákov na istú smrť. Bolo to niečo hrozné, čo robili nemci.

- Podľa knihy Jozue aj Rachab oklamala svojich, tu žiadni vyzvedači nie sú. Za to dostala milosť Božiu. Apoštol Pavol ju zaradil do galérie hrdinov viery, Žid 11.31.

 

Záver

- Každý bol povinný udávať, susedia mali povinnosť ohlásiť podozrivú udalosť. Každého syna hodíte do rieky.

Čo si zaslúži taký faraon a ľudia, susedia, ktorí vezmú malé dieťa a hodia do rieky? Tieto zločiny vystúpia pred Boha.

Podľa slova 1M 15.6 sa vráti 4. pokolenie, ešte však nie je doplnená neprávosť Amoreja. Pán Boh hovorí Abrahámovi, že jeho pokolenie sa vráti späť do Palestíny, aby potom v Palestíne vyhubil Amoreja a tie národy, ktoré tam žijú. Ale ešte to nemôže urobiť, lebo ešte nie je čas.

- Dnes existuje veľa vladárov, univerzity, ktoré sa posmievajú Bohu. Ateizmus sa posmieva z Boha. To nedopadne dobre, lebo ak poznáme dejiny, tak vieme, že za 400 rokov sa nič nedialo, žiaden Boh Izraela nejednal a zrazu to prišlo! To, že sa dnes posmievajú mnohé národy Bohu, to nedopadne dobre. Prídu veľké Božie súdy a tresty.

Aký je najťažší hriech? Nevera, lebo popieraš Boha, lebo Duch Boží je v tebe, lebo môžeš žiť, On ťa oživuje a ty sa Mu posmievaš, to je hrozné. Akoby som preklial svojho vlastného. Dajme pozor!

2M 1.15-22, 2.1-10
Player needs JavaScript turned on.